Eurozóna a Medzinárodný menový fond (MMF) počas desaťročnej dlhovej
krízy, ktorá sa začala koncom roka 2009, spolu požičali Aténam viac ako
260 miliárd eur výmenou za tvrdé úsporné opatrenia. Platnosť tretieho
záchranného balíka pre Grécko vypršala v roku 2018.
"Dňa 15. decembra splatíme krajinám eurozóny predčasne 5,3 miliardy eur,"
povedal Reuters predstaviteľ ministerstva financií pod podmienkou
zachovania anonymity s tým, že táto platba sa týka úverov so splatnosťou
v rokoch 2024 a 2025.
Grécko nedávno získalo späť investičný úverový rating po 13 rokoch v neinvestičnom pásme.
Minulý rok Atény vyplatili dlh MMF, ktorý im v rokoch 2010 až 2014
poskytol 28 miliárd eur, dva roky pred plánovaným termínom. V rámci
snahy o zlepšenie udržateľnosti dlhu splatili tiež predčasne 2,7
miliardy eur partnerom z eurozóny. Grécko dúfa, že v roku 2024 bude
pokračovať v rovnakej ceste.
"Na budúci rok by sme mohli splatiť skôr viac bilaterálnych pôžičiek," povedal agentúre Reuters ďalší predstaviteľ ministerstva bez detailov o sume alebo načasovaní.
Krajiny eurozóny požičali Grécku 53 miliárd eur vo forme bilaterálnych
pôžičiek v rámci z tzv. gréckeho úverového nástroja (GLF) počas jeho
prvého záchranného programu so splatnosťou do roku 2041. S plánovanou
úhradou v tomto roku bude mať Grécko splatených celkovo asi 13 miliárd
eur z prvého balíka pomoci.
Od vystúpenia zo záchranného programu v roku 2018 sa Grécko spoliehalo
výlučne na trhy s dlhopismi, aby pokrylo svoje potreby pôžičiek. Na
budúci rok si plánuje požičať približne 7 miliárd eur.
Má tiež rezervnú likviditu vo výške viac ako 35 miliárd eur vďaka vyšším
daňovým príjmov, ako sa očakávalo, silnému rastu a primárnym prebytkom.
Grécko očakáva v roku 2024 hospodársky rast na úrovni 2,9 % po expanzii o
2,4 % v tomto roku, čo je viac ako dvojnásobok priemeru eurozóny. Dúfa,
že v budúcom roku dosiahne primárny rozpočtový prebytok 2,1 % hrubého
domáceho produktu (HDP) vďaka vyšším investíciám a silným príjmom z
cestovného ruchu.